Si katolíci osvojili protestantskú teológiu a morálku.Ako sa modlíš, je ako veríš a to je …
Ako sa modlíš, je ako veríš a to je ako žiješ.
Existuje spojitosť medzi našou modlitbou, vierou a našimi skutkami. Jasné, že existuje, o tom to celé je. V katolíckej (L: i pravoslávnej) teológii, model modlitby, ktorý používate, má vplyv na to, čomu veríte a ako žijete.
Toto bola ešte tá pekná časť nášho programu. Pozrime sa na čísla, nech vieme ako katolíci veria a ako žijú. Od uvedenia novej omše v roku 1969, počet, tých čo sa prihlásili do katolíckych seminárov celosvetovo rapídne klesol.
Teraz sa držte.
Počet Jezuitov v seminároch klesol o 89%. V roku 1965 bolo 3559 seminaristov, v roku 2000 ich bolo 389. 89 percentný pokles. Teraz niektorí povedia, že to nie je až také hrozné, veď sú to predsa len Jezuiti. Ale o niečom to hovorí.
Františkáni klesli z 2251 na iba 60. Celosvetovo.
Seminaristov La Salette kleslo z 552 na 1. To je pokles 99,8 %.
Obláti Márie Nepoškvrenej tiež zažili pokles. V roku 1965 mali 914 seminaristov, v roku 2000 mali 13. Pokles 99 %.
Redemptoristi klesli z 1128 celosvetovo v roku 1965 na 24 v roku 2000. 98 percentný pokles.
Keď sa celkovo pozrieme na Ameriku (tj. USA),
tak všetky rády spolu, Jezuiti, Františkáni, Dominikáni atď. plus klasickí diecézni seminaristi spolu, tak to je 58% pokles. Viac ako polovica za 2 generácie. V roku 1965 ich bolo 6000, v roku 2010 3500. To je po celej Amerike. Všetky rády a diecézy. Hocikto, kto by bol vysvätený, bez ohľadu na to odkiaľ z Ameriky, toto je konečné číslo. 3500. Nezabúdajte, že všetkých 3500 seminaristov ešte nie je vysvätených. To že sú v seminári ešte neznamená, že sa stanú kňazmi. Mnoho odíde, nájdu si iné povolanie. 3500 seminaristov neznamená 3500 kňazov.
Tí, čo boli vysvätení, v roku 1965 ich bolo 1575 a v roku 2002 - to sú všetci kňazi v celej Amerike za jeden rok - 450. Viac ako 70% pokles. To sa týka mužov, čo sa chcú stať kňazmi.
Situácia je ešte horšia so ženami, ktoré chcú byť rehoľnými sestrami.
Podľa Centra CARA v Georgetowne v roku 1965 bolo takmer 180 000 rehoľných sestier. V roku 2002 ich bolo len niečo cez 67000. 62% pokles. O 2 tretiny menej. To sú neuveriteľné čisla. A je to trend. Priemerný vek týchto žien je teraz 70 rokov.
Keď si dáme štatistiku od roku 2002 do roku 2020, tieto čísla budú skoro všetky preč. Budú už zosnulé. Alebo strašne staré.
Pozrime sa čo sa stalo s laikmi vo všeobecnosti.
Pred uvedením novej omše v Amerike viac ako 75% katolíkov chodilo na omšu každý týždeň. 75%. Traja zo štyroch ani nepomysleli na to, že by nešli na omšu.
Dnes? 23% katolíkov v Amerike chodí do kostola každý týždeň. Výrazný pokles 65%. Menej ako jeden zo štyroch katolíkov chodí každý týždeň na omšu.
V Taliansku je to len o čosi lepšie - 30%. Vo Francúzsku-v najstaršej dcére Cirkvi. Charlemagne v roku 800 dostáva korunu a stáva sa Vládcom západu. Vo Francúzsku, najstaršej dcére Cirkvi len 12% katolíkov chodí na omšu každý týždeň. A v Írsku menej ako 50% chodí na omšu raz za mesiac. Mohli by sme pokračovať, ale chápete podstatu.
Viera bola za posledných 40 rokov zdevastovaná.
A pokles súvisel s novou omšou. Ako sa modlíš, tak žiješ a tak veríš.
Podľa mnohých štúdií si katolíci osvojili protestantskú teológiu a morálku.
Podľa správ CBS 70% katolíkov neverí v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistií.
Viac ako 90% neverí učeniu Cirkvi o antikoncepcií.
Katolíci sa nelíšia od zvyšku Ameriky čo sa týka potratov, rozvodov a predmanželskom spolužití. Jedna anketa za druhou ukazuje, že katolíci mladší ako 30 rokov sú možno viac pro-life ako ich rodičia, ale určite viac prijímajú homosexualitu.
Polovicu katolíckych stredných škôl v Amerike zatvorili od roku 1965. Počet katolíkov od 18 do 30 rokov, ktorí každý týždeň chodia na omšu jednoducho zmizol. Menej ako 5% katolíkov od 18 do 30 rokov chodí na omšu. 95% z tej skupiny nechodí na omšu.
A ľudia, čo hovoria že sa netreba báť, že keď sa oženia a budú mať deti potom sa vrátia. Nie, nevrátia. Pred jeden a pol mesiacom bola urobená anketa ktorá ukazuje, že je to blbosť. Nevrátia sa. Svadba, deti, to ich nevráti do Cirkvi. Možete sa sami spýtať, že ak už takto vyrastali a majú pod 30 rokov, ku čomu by sa mali vrátiť?
Nedá sa poprieť, že od novej omše sa Cirkev v jej typických katolíckych znakoch, v jej verejnom uctievaní a žití viery laikmi bola vykorenená. Viera sa tak zdevastovala, že pápež Benedikt XVI. ešte jako kardinál Ratzinger povedal, že Cirkev sa asi musí zmenšiť a žiť v malých izolovaných komunitách, ako to bolo v prvých storočiach Cirkvi. V roku 1997 povedal: "Som presvedčený, že kríza v Církvi ktorú zažívame, je do veľkej miery zapríčinená rozpadom liturgie. Ak spoločenstvo viery, svetová jednota Cirkvi a jej história a tajomstvo žijúceho Krista už nie sú viditeľné v liturgií, kde inde má byť potom Cirkev viditeľná v jej duchovnej podstate? Potom spoločenstvo slávi iba samé seba, čo je absolútne márne".
Opisuje tu protestantské omše. Jednoducho sa spolu zídeme a slávime samých seba.
Poďme si zopakovať ako sa to celé stalo.
Toto bol proces ako sa tie zmeny v omši zaviedli. V roku 1960 bol Bugnini vymenovaný za sekretára Prípravnej komisie, zodpovednej za návrh dokumentov, ktoré boli predložené koncilu. Vytiahne svoju Bugniniho schému, ktorá je schálená komisiou. Bugniniho schéma je následne predložená koncilovým otcom, ktorý hlasujú za v decembri 1963. Keď už je oficiálny, jeho názov sa zmení na Sacrosanctum Consilium. Prvý dokument Druhého Vatikánskeho Koncilu. V roku 1964 bolo vytvorená inštitúcia Concilium, aby zaviedla Sacrosanctum Concilium. Bola to inštitúcia, ktorej predsedal Bugnini.
Nezabudnite, že ten dokument je ten istý ako ten čo napísal dva roky predtým. Ako sekretár mal na starosti aby sa zaviedol a vyhlásil celému svetu. Takto sa toto celé stalo.
Táto dvojitá úloha napísania dokumentu v roku 1962 a následného zavedenia v roku 1964 podnietila anglického kardinála Johna Heenana aby povedal: "Bože chráň, aby ľudia čo napísali ten dokument, boli tí istí čo ho aj uskutočnia". Ale to je presne, čo sa nakoniec stalo.
V roku 1967 po nejakých drobných zmenách, Bugnini odhalí svoju víziu novej omše pred zborom biskupov v Sixtínskej kaplnke hneď pod Michelangelovými slávnymi freskami.
Tu to máte priatelia, máme síce tridentskú omšu ale toto je Bugniniho omša.
Podľa výpovedí bola táto omša tak odporná a odpudivá, že viac ako polovica biskupov vstala a odišla z omše. O konkrétnych zmenách ktoré ich donútili odísť sa debatuje. Keď si prejdete tieto knihy a články, tak niekto hovorí, že to bolo to, iný zasa že ono. Ale dôležité je, že nikto nespochybňuje, že veľká časť biskupov vstala a odišla a povedali si: Toto nie je omša ktorú poznáme. Nie je dokonca ani podobná. Vieme, že nastalo veľké zdesenie a sklamanie z toho, čo Bugnini zmenil.
Jeden biskup potom, čo sa pýtal Bugniniho na jeho radikálne zmeny povedal: "Bugnini hovoril úplne akoby pred ním neexistovala v Cirkvi omša. O svojej normovanej omši hovoril ako o novom vynáleze".
Tieto poznámky boli neskôr pripomenuté ľuďmi ako kardinál Ratzinger, keď povedal: "namiesto liturgie čoby ovociu vývoja prišla vymyslená liturgia. Upustili sme od organického, žijúceho procesu rastu a vývoja počas storocí a nahradili sme to -ako vo výrobnom procese- výmyslom, všedným jednorázovým výrobkom". Pozrite, kto to hovorí.
Keď o tom mali ísť biskupi hlasovať, tak napriek rôznym námietkám návrh prešiel. 71 biskupov hlasovalo za, 43 hlasovalo proti, to je sotva nejaká veľká podpora. A 61 za s námietkami, niektorými veľmi vážnymi. Toto teda bola omša, ktorú videli v Sixtínskej kaplnke v roku 1967. O dva roky, 3.apríla 1969 pápež Pavol VI. oficiálne schvaľuje túto omšu, Bugniniho omšu, prakticky nezmenenú od tej ktorá bola prezentovaná v Sixtínskej kaplnke.
Oficiálny dokument sa volá Apoštolská konštitúcia nového rímskeho misálu a je základom pre omšu, ktorú dnes vidíme vo všetkých našich farnostiach.
Zdroj: 2011-08-23 VORIS Michael Jak zničili mši 1díl: www.youtube.com/watch
--------------------------------------------
Na počátku 20. století dal jistě Bůh modernímu světu dvě velká světla: pro teorii, skrze Pia X., encykliku Pascendi v roce 1907 k odsouzení klíčového omylu subjektivismu; pro praxi, skrze svou Matku, fatimská zjevení v roce 1917, aby poskytla nápravný prostředek na hrozný mor komunismu. Ďábel však odvádí pozornost od Pascendi a vznáší řadu námitek, aby diskreditoval Fatimu. Zde je několik hlavních námitek:
*Jak můžeme brát vážně verzi třetí části fatimského tajemství kardinála Ottavianiho, když zde Naše Paní údajně říká, že třetí světová válka začne v druhé části 20. století? Rok 2000 přišel a odešel a žádná třetí světová válka nenastala.
Existuje zde zajímavá paralela mezi druhou a třetí částí fatimského tajemství. V druhé části Naše Paní řekla, že začne horší válka než první světová za vlády příštího papeže, kterým byl Pius XI. Přesto Pius XI. zemřel na jaře 1939 a druhá světová válka byla vyhlášena teprve na podzim, když byl papežem Pius XII. Popletla si Naše Paní kalendář? Ne, prostě se řídila realitou namísto vnějšího zdání. V realitě druhá světová válka začala v roce 1938, když se Stalin rozhodoval uzavřít pakt s Hitlerem tak, aby uvolnil Hitlera, aby zahájil válku na své západní frontě. Podívejte se na Dopis rektora z května 2000 (na eleisonkommentar.blogspot.com) na celý vzrušující příběh tohoto skutečného počátku druhé světové války. Ať již je nebo není Ottavianiho verze pravým „třetím tajemstvím“, nemůže být realitou, že třetí světová válka začala na Blízkém východě před rokem 2000, například první invazí do Iráku v roce 1991? Věci vždy nejsou, jaké se zdají.
*V druhé světové válce jsme viděli hrozivá bombardování Drážďan, Tokia, Nagasaki. Co bude nyní nové?
Úplný počet mrtvých ve druhé světové válce se odhaduje na nějakých 66 milionů, tj. v desítkách milionů. Když člověk čte správně několik varování Naší Paní a nejen ve Fatimě, ztráty z třetí světové války a Trestu odhadne v tisících milionech. V řádu stokrát horším.
*Ale jaký materiální Trest by mohl být horší než duchovní trest naší doby?
Pravda, hned po pádu Adama a Evy byl Druhý vatikánský koncil nejhorší pohromou v celé historii lidstva. Přesto jej spousty lidí chápou jako velké osvobození. „Hole a kameny mi zlámou kosti, ale slova mě nikdy nezraní,“ je staré rčení. Duchovní tresty jsou samy o sobě větší, pro nás lidi je však potřeba materiálních věcí, abychom pochopili (srovnej Mt. IX, 6 a Jan XX, 27).
*Naše Paní z Fatimy slíbila období míru, kdyby papež vykonal jisté zasvěcení. Papeži od té doby vykonali několik takových zasvěcení, ale žádný mír jsme neměli.
Pravda, bylo zde několik zasvěcení bezpochyby inspirovaných Naší Paní z Fatimy, nikdy však ještě přesně jak žádala: [zasvěcení] Ruska papežem, jejímu Neposkvrněnému srdci, v jednotě se všemi biskupy světa. Jedné či druhé z těchto čtyř podmínek se vždy nedostávalo.
*Naše Paní z Fatimy nám řekla o „národech, které budou vyhlazeny“ a o „období míru“. Viděli jsme vyhlazené národy v druhé světové válce a období míru v 50. letech 20. století. Její proroctví nastala.
Které národy zůstaly od druhé světové války vyhlazeny a kolik bylo míru ve studené válce v 50. letech? Naše Paní z Fatimy hovořila o mnohem větších událostech, než které se staly.
Nejsvětější Srdce Ježíšovo, smiluj se nad námi. Neposkvrněné Srdce Panny Marie, oroduj za nás.
Kyrie Eleison
Římskokatolický biskup Richard Williamson 9. listopadu 2013
Komentář Eleison CCCXXX - Námitky vůči Fatimě (2013)
Zdroj: www.dinoscopus.org
Překlad: D. Grof
Zdroj překladu: rexcz.blogspot.cz/…/komentar-eleiso…
