Možno len Peter v Ríme potrebuje Pavla vo svete
Ako je variabilná tvár pápežstva? Možno len Peter v Ríme potrebuje Pavla vo
svete.
Pápež môže byť neomylný, ale nie je nemenný. Inak povedané pravda, ktorú vyučuje sa nemení,
ale on sám áno. Takže kým látka je statická a večná, učiteľ sa môže zmeniť, ale aj nemusí – podľa
požiadaviek doby. Každý dobrý učiteľ je adaptabilný a otvorený novým výzvam, situáciám a
technológiám.
Pri čítaní histórie zistíme, že každá doba pápežov zastihla vo svojich turbulenciách – duchovných,
politických, mocenských. Ako Peter na lodi v búrke, pápež drží kurz podľa jej smeru . Nie
nezvyčajne Peter z loďky vystupuje a kráča po zemi s Ježišom.
Schopnosť pápežstva (a katolíckej cirkvi) adaptovať sa na potreby každej doby a pritom stále držať
Pravdu ,odhalenú Ježišom nezmenenú je jej najväčšou silou a táto sila existuje vďaka úradu pápeža.
Ako pápeži prichádzajú a odchádzajú, adaptuje sa všetko potrebné a tým je Peter skutočnou skalou,
na ktorej je Cirkev postavená.
Benediktovo odstúpenie z úradu poukazuje na vysokú flexibilitu a adaptabilnoť starodávnej
inštitúcie. Okrem personálnych okolností ukazuje na radikálnu zmenu úradu za posledných 50 rokov.
Pavol VI. bol prvým pastierom, ktorý začal robiť apoštolské cesty. Tak v roku 1964 cestou do
Svätej zeme prvýkrát použil lietadlo. Náhle už pápež nesedel vo Vatikáne a nebol jeho „väzňom“,
ale medzinárodným evanjelistom.
Ján Pavol II. posunul misiu na iný level. Bol láskavou skalou a stelesnenou fenomenálnou energiou.
Navyše bez škrupulí likvidoval komunistický systém, ako aj iných skorumpovaných diktátorov vo
svete. Očarujúcim spôsobom pápežstvo adaptoval na svoju dobu.
Žiadny div, že postaršiemu Jozefovi Ratzingerovi práve tieto rybárske galoše až tak veľmi
nesadli. Verím, že Benediktova rezignácia je viac ako jednoduché osobné odstúpenie a uvoľnenie
cesty mladším. Vidím nový dynamický precedens a to taký, že pápežstvo bude záležitosťou dvoch
mužov. Mladší bude cestovateľom a starší bude doma - modliť sa a bude pripravený s radou.
Mladý bude slobodný v prevzatí rizík adaptácie a energický v boji, kým starší ponúkne svoju
dávku varovaní a konzervativizmu. Starší bude študovať , rozmýšľať a modliť sa, napĺňajúc tak
kontemplatívnu časť apoštolskej misie.
Keď to tak zvážime, to je spôsob, akým Rímska cirkev vznikla. Ako dva rovnaké piliere stoja v
bazilike obaja svätí apoštoli Peter i Pavol. Obaja založili cirkev a kým Peter nosil kľúče, Pavol bol
teológom a mystikom, ktorý poskytol rovnako dôležitý základ.
Ak je to tak, to čo vidíme a Benediktov dôchodok sú tým najradikálnejším krokom v históri
pápežstva. Muž v bielom káže, učí a hovorí k davom, kým ten v čiernom stojí opodiaľ a číta, myslí
a radí. Vlastne, celkom logické. Pre tých čo si lámu hlavy nad tajomstvom odchodu by toto mohlo
dávať perfektný zmysel. Pápež Benedikt vezme part tichej Márie a nový pápež bude rozbehanou a
zaneprázdennou Martou.
Ak hádam správne, tak Benediktov pontifikát nekončí. Len práve dostal novú ultramodernú fazónu
a nový začiatok.
Fr. Dwight Longenecker
Že tento smer úvah môže byť správny, potvrdzuje i stav vecí okolo poslednej pápežskej encykliky.
Čítajme:
Tajomstvo Benediktovej encykliky
VATICAN CITY (CNS) – Historické rozhodnutie pápeža Benedikta XVI rezignovať udivilo
mnohých z viacerých dôvodov. Nie najzanedbaniteľnejsím je ten, ktorý sa dá nazvať tajomstvom
chýbajúcej encykliky.
V decembri vatikánsky hovorca o. F. Lombardi uviedol, že Benediktova štvrtá encyklika vyjde v
prvej polovici roka 2013. Zaoberajúc sa predmetom viery, encyklika by mala skompletizovať
trilógiu zahřňajúcu už vydané „Deus Caritas Est“ (2005) a milosrdenstve a „Spe Salvi“ (2007) o
nádeji.
Deň po vyhlásení svätého otca o. Lombardi oznámil, že pápež Benedikt nakoniec encykliku
nevydá.
Správa bola prekvapujúca, pretože svätý otec, bývalý profesor, ktorý kládol dôraz na vyučovaciu
rolu pápeža, opustil najprominentnejší projekt svojho pontifikátu v tomto smere. Navyše o.
Lombardi povedal, že svätý otec zvažoval svoju rezignáciu niekoľko mesiacov.
Je málo pravdepodobné, že plodný autor by trpel spisovateľským blokom, hoci aj vzhľadom k
oslabujúcej sa sila tela a mysle. Tri dni po oznámení rezignácie svätý otec predniesol vysoko
sofistikovanú 46-minútovú verejnú reč bez dopredu pripraveného textu, len za občasného
nahliadnutia do poznámok.
Pápežské encykliky nie sú dielom jedného človeka. Hoci svätý otec striktne determinuje obsah, sú
typickým produktom spolupráce s konzultantami a ľuďmi za scénou. Posledná Benediktova
encyklika Caritas in Veritate sa objavila rok po predpokladanom dátume vydania, údajne kvôli
komplikáciám počas procesu. Je pravdepodobné, že takto je to aj v tomto prípade.
Otec Lombardi navrhol, že pápež Benedikt by dielo eventuálne mohol vydať pod svojím vlastným
menom, v tom prípade ale nebude súčasťou pápežského magistéria. Ale je prinajmenšom
pravdepodobné, že jeho nástupca úlohu prevezme a dokončí.
Skutočne, encylklika Deus Caritas Est bola započatá jeho predchodcom Jánom Pavlom II. Ak ju
nasledovný pápež dokončí, je dôvod myslieť si, že jeho predchodca bude rád, že ju nechal
nedokončenú. Hlavné pápežské dokumenty, ktorých tvorba sa prenáša medzi dva pontifikáty slúžia
ako uisťujúci znak kontinuity. Súčasne však budúci pápež nepochybne poznačí dielo vlastnými
prioritami a štýlom a mohol by zosobňovať Benediktov ideál reformy cirkvi ako kontinuity s
cirkevnou tradíciou.
Pápež Benedikt počas svojho pontifikátu starostlivo odlišoval osobné písomnosti od pápežských
dokumentov a to publikovaním série bestsellerov „Ježiš Nazaretský“ pod vlastným menom Jozef
Ratzinger. Fakt, že nasledovná encyklika môže byť dielom viac ako jedného pápeža môže ďalej
podčiarknuť neosobný charakter a posilniť myšlienku, ktorú svätý otec tak dramaticky odhalil cez
svoju rezignáciu, že pápežstvo je úrad vzdialený osobe, ktoré ho drží.
Len tri dni pred odstúpením povedal pápež niečo, čo by mohlo nadobudnúť osobnejší význam vo
svetle historickej udalosti. Komentujúc prvý list Petrov pre auditóriom tvorené seminaristami
Benedikt poznamenal ako vnútorný dôkaz, že apoštol, ktorý bol prvým pápežom, nebol jediným
autorom epištoly.
"Nepísal sám ako izolovaný jedinec. Písal s pomocou cirkvi.“, uviedol Benedikt . „Peter
nehovoril ako indivídum, hovoril ako muž cirkvi...Nechcel vypovedať len svoje slová, ale
skutočne nesie v sebe pramene viery, pramene celej cirkvi, a presne týmto spôsobom
odovzdáva plodnosť a hojnosť, pričom on sám je osobným svedkom, ktorý sa otvoril pre
Pána.“
A navyše: Tak trocha problémy s Malachiášom
V roku 1140 navštívil írsky biskup menom Malachiáš so skupinou mníchov Rím. I vyšliapli
na pahorok Janiculum, aby sa Bohu poďakovali za šťastný príchod. Tu vraj dostal
Malachiáš víziu, v ktorej uvidel 111 pápežov do konca sveta. Každý bol charakterizovaný
krátkym epigramom v latinčine. Čo robí tento dávny príbeh zaujímavým je, že s odchodom
Benedikta XVI. má byť zvolený posledný pápež pred príchodom Krista. Jeho proroctvo je
dlhšie ako pri ostatných a obsahuje alarmujúcu víziu:
“Počas posledného prenasledovania Svätej rímskej cirkvi, bude vládnuť Peter
Rímsky, ktorý bude pásť stádo uprostred mnohých súžení. Keď sa toto pominie,
mesto na siedmich pahorkoch bude zničené a strašný sudca bude súdiť ľudí.“
Konšpirační teoretici a fanúškovia Nostradama radi študujú Malachiášove proroctvá,
namáhavo dávajúc kryptografom zmysel. Oči do široka a úžas nechýbali, keď bol ako
kandidát na pápeža menovaný ghanský kardinál Turkson. „Volá sa Peter! A študoval v
Ríme! V Ghane ho volajú Peter Rímsky!“
Ale aj Odilio z Argentíny môže byť voľba. Nikoho to nezastaví. Akýkoľvek pápež bude
zvolený, zaiste sa nejaký link k Petrovi nájde. Jeho prostredné meno bude Peter, alebo ho
na strednej volali Rocky alebo kedysi pozerával film Rocky , alebo nakoniec povedia: „Však
každý pápež je Peter Rímsky, je to proste symbolika.“
Tento, povedzme že elastický prístup je to, čo sa deje aj s ostatnými epigramami. Epigram
Jána Pavla bol „z námahy slnka“ , tak niekde vyšťúrali že sa narodil v deň zatmenia a našli
stredoveké dielo (nikdy nezverejnené) , ktoré odkazuje na zatmenie ako „námahu slnka“ .
Alebo epigram Benedikta XVI. je takisto tajomná fráza „sláva olivy“. Vatikán preukázal
celkom slušný zmysel pre humor a šíril sa ním vtip , že bude zvolený
kardinál Martini, keďže čo už len môže byť väčšia sláva olivy ako martini? Po
Benediktovom zvolení malo proroctvo poukazovať na slávny benediktínsky kláštor Monte
Oliveto a Benedikt mal vraj na hrudi olivovú ratolesť (nikto však vlastne foto s olivovou
ratolesťou neukázal) . Pojítko s olivou však bolo vybrané. Svätý Benedikt je sláva Monte
Oliveta a Benedikt s ratoliestkou. Je to však absolútne jasné a správne?
Tak sa Benedikt XVI. stal predposledným a čaká sa na zvolenie Petra. Je to také
vzrušujúce, že Druhý príchod a koniec sveta sú za dverami! Len aby sme neboli sklamaní
tak, ako podaktorí z mayského kalednára, navyše keďže prapodivne sa Malachiáša zmocnili
i médiá.
Vyčkajme však minútku. Tento program môžeme prerušiť niečím, čo sa volá fakty.
Problémov je viacero. Za prvé prognostici sa správajú iracionálne. Začnú s teóriou a
povedia, že táto sedí. Ako keď si Popoluškina zlá sestra skúšala črievičku.
Druhý problém sa volá dôkaz. Hoci sv. Malachuáš je historickou postavou 12. storočia,
o jeho proroctve nie je skoršia zmienka , až z roku 1590. A – prekvapenie, prekvapenie!
Prorocké mottá sú pre obdobie 1150 – 1500. Potom sú ale nepresné. Potom tu je problém,
že Malachiášov pôvodný dokument neexistuje. Navyše v rokoch 1500 žil Nostradamus a
bola to éra fascinácie kryptogramami. Pravdepodobne môžeme dnes ešte spať pokojne,
koniec sveta nie je zase až tak blízko. Na druhej strane...prečo teda vlastne nemáme svoje
duše pripravené tak, ako keby to malo byť už zajtra?
svete.
Pápež môže byť neomylný, ale nie je nemenný. Inak povedané pravda, ktorú vyučuje sa nemení,
ale on sám áno. Takže kým látka je statická a večná, učiteľ sa môže zmeniť, ale aj nemusí – podľa
požiadaviek doby. Každý dobrý učiteľ je adaptabilný a otvorený novým výzvam, situáciám a
technológiám.
Pri čítaní histórie zistíme, že každá doba pápežov zastihla vo svojich turbulenciách – duchovných,
politických, mocenských. Ako Peter na lodi v búrke, pápež drží kurz podľa jej smeru . Nie
nezvyčajne Peter z loďky vystupuje a kráča po zemi s Ježišom.
Schopnosť pápežstva (a katolíckej cirkvi) adaptovať sa na potreby každej doby a pritom stále držať
Pravdu ,odhalenú Ježišom nezmenenú je jej najväčšou silou a táto sila existuje vďaka úradu pápeža.
Ako pápeži prichádzajú a odchádzajú, adaptuje sa všetko potrebné a tým je Peter skutočnou skalou,
na ktorej je Cirkev postavená.
Benediktovo odstúpenie z úradu poukazuje na vysokú flexibilitu a adaptabilnoť starodávnej
inštitúcie. Okrem personálnych okolností ukazuje na radikálnu zmenu úradu za posledných 50 rokov.
Pavol VI. bol prvým pastierom, ktorý začal robiť apoštolské cesty. Tak v roku 1964 cestou do
Svätej zeme prvýkrát použil lietadlo. Náhle už pápež nesedel vo Vatikáne a nebol jeho „väzňom“,
ale medzinárodným evanjelistom.
Ján Pavol II. posunul misiu na iný level. Bol láskavou skalou a stelesnenou fenomenálnou energiou.
Navyše bez škrupulí likvidoval komunistický systém, ako aj iných skorumpovaných diktátorov vo
svete. Očarujúcim spôsobom pápežstvo adaptoval na svoju dobu.
Žiadny div, že postaršiemu Jozefovi Ratzingerovi práve tieto rybárske galoše až tak veľmi
nesadli. Verím, že Benediktova rezignácia je viac ako jednoduché osobné odstúpenie a uvoľnenie
cesty mladším. Vidím nový dynamický precedens a to taký, že pápežstvo bude záležitosťou dvoch
mužov. Mladší bude cestovateľom a starší bude doma - modliť sa a bude pripravený s radou.
Mladý bude slobodný v prevzatí rizík adaptácie a energický v boji, kým starší ponúkne svoju
dávku varovaní a konzervativizmu. Starší bude študovať , rozmýšľať a modliť sa, napĺňajúc tak
kontemplatívnu časť apoštolskej misie.
Keď to tak zvážime, to je spôsob, akým Rímska cirkev vznikla. Ako dva rovnaké piliere stoja v
bazilike obaja svätí apoštoli Peter i Pavol. Obaja založili cirkev a kým Peter nosil kľúče, Pavol bol
teológom a mystikom, ktorý poskytol rovnako dôležitý základ.
Ak je to tak, to čo vidíme a Benediktov dôchodok sú tým najradikálnejším krokom v históri
pápežstva. Muž v bielom káže, učí a hovorí k davom, kým ten v čiernom stojí opodiaľ a číta, myslí
a radí. Vlastne, celkom logické. Pre tých čo si lámu hlavy nad tajomstvom odchodu by toto mohlo
dávať perfektný zmysel. Pápež Benedikt vezme part tichej Márie a nový pápež bude rozbehanou a
zaneprázdennou Martou.
Ak hádam správne, tak Benediktov pontifikát nekončí. Len práve dostal novú ultramodernú fazónu
a nový začiatok.
Fr. Dwight Longenecker
Že tento smer úvah môže byť správny, potvrdzuje i stav vecí okolo poslednej pápežskej encykliky.
Čítajme:
Tajomstvo Benediktovej encykliky
VATICAN CITY (CNS) – Historické rozhodnutie pápeža Benedikta XVI rezignovať udivilo
mnohých z viacerých dôvodov. Nie najzanedbaniteľnejsím je ten, ktorý sa dá nazvať tajomstvom
chýbajúcej encykliky.
V decembri vatikánsky hovorca o. F. Lombardi uviedol, že Benediktova štvrtá encyklika vyjde v
prvej polovici roka 2013. Zaoberajúc sa predmetom viery, encyklika by mala skompletizovať
trilógiu zahřňajúcu už vydané „Deus Caritas Est“ (2005) a milosrdenstve a „Spe Salvi“ (2007) o
nádeji.
Deň po vyhlásení svätého otca o. Lombardi oznámil, že pápež Benedikt nakoniec encykliku
nevydá.
Správa bola prekvapujúca, pretože svätý otec, bývalý profesor, ktorý kládol dôraz na vyučovaciu
rolu pápeža, opustil najprominentnejší projekt svojho pontifikátu v tomto smere. Navyše o.
Lombardi povedal, že svätý otec zvažoval svoju rezignáciu niekoľko mesiacov.
Je málo pravdepodobné, že plodný autor by trpel spisovateľským blokom, hoci aj vzhľadom k
oslabujúcej sa sila tela a mysle. Tri dni po oznámení rezignácie svätý otec predniesol vysoko
sofistikovanú 46-minútovú verejnú reč bez dopredu pripraveného textu, len za občasného
nahliadnutia do poznámok.
Pápežské encykliky nie sú dielom jedného človeka. Hoci svätý otec striktne determinuje obsah, sú
typickým produktom spolupráce s konzultantami a ľuďmi za scénou. Posledná Benediktova
encyklika Caritas in Veritate sa objavila rok po predpokladanom dátume vydania, údajne kvôli
komplikáciám počas procesu. Je pravdepodobné, že takto je to aj v tomto prípade.
Otec Lombardi navrhol, že pápež Benedikt by dielo eventuálne mohol vydať pod svojím vlastným
menom, v tom prípade ale nebude súčasťou pápežského magistéria. Ale je prinajmenšom
pravdepodobné, že jeho nástupca úlohu prevezme a dokončí.
Skutočne, encylklika Deus Caritas Est bola započatá jeho predchodcom Jánom Pavlom II. Ak ju
nasledovný pápež dokončí, je dôvod myslieť si, že jeho predchodca bude rád, že ju nechal
nedokončenú. Hlavné pápežské dokumenty, ktorých tvorba sa prenáša medzi dva pontifikáty slúžia
ako uisťujúci znak kontinuity. Súčasne však budúci pápež nepochybne poznačí dielo vlastnými
prioritami a štýlom a mohol by zosobňovať Benediktov ideál reformy cirkvi ako kontinuity s
cirkevnou tradíciou.
Pápež Benedikt počas svojho pontifikátu starostlivo odlišoval osobné písomnosti od pápežských
dokumentov a to publikovaním série bestsellerov „Ježiš Nazaretský“ pod vlastným menom Jozef
Ratzinger. Fakt, že nasledovná encyklika môže byť dielom viac ako jedného pápeža môže ďalej
podčiarknuť neosobný charakter a posilniť myšlienku, ktorú svätý otec tak dramaticky odhalil cez
svoju rezignáciu, že pápežstvo je úrad vzdialený osobe, ktoré ho drží.
Len tri dni pred odstúpením povedal pápež niečo, čo by mohlo nadobudnúť osobnejší význam vo
svetle historickej udalosti. Komentujúc prvý list Petrov pre auditóriom tvorené seminaristami
Benedikt poznamenal ako vnútorný dôkaz, že apoštol, ktorý bol prvým pápežom, nebol jediným
autorom epištoly.
"Nepísal sám ako izolovaný jedinec. Písal s pomocou cirkvi.“, uviedol Benedikt . „Peter
nehovoril ako indivídum, hovoril ako muž cirkvi...Nechcel vypovedať len svoje slová, ale
skutočne nesie v sebe pramene viery, pramene celej cirkvi, a presne týmto spôsobom
odovzdáva plodnosť a hojnosť, pričom on sám je osobným svedkom, ktorý sa otvoril pre
Pána.“
A navyše: Tak trocha problémy s Malachiášom
V roku 1140 navštívil írsky biskup menom Malachiáš so skupinou mníchov Rím. I vyšliapli
na pahorok Janiculum, aby sa Bohu poďakovali za šťastný príchod. Tu vraj dostal
Malachiáš víziu, v ktorej uvidel 111 pápežov do konca sveta. Každý bol charakterizovaný
krátkym epigramom v latinčine. Čo robí tento dávny príbeh zaujímavým je, že s odchodom
Benedikta XVI. má byť zvolený posledný pápež pred príchodom Krista. Jeho proroctvo je
dlhšie ako pri ostatných a obsahuje alarmujúcu víziu:
“Počas posledného prenasledovania Svätej rímskej cirkvi, bude vládnuť Peter
Rímsky, ktorý bude pásť stádo uprostred mnohých súžení. Keď sa toto pominie,
mesto na siedmich pahorkoch bude zničené a strašný sudca bude súdiť ľudí.“
Konšpirační teoretici a fanúškovia Nostradama radi študujú Malachiášove proroctvá,
namáhavo dávajúc kryptografom zmysel. Oči do široka a úžas nechýbali, keď bol ako
kandidát na pápeža menovaný ghanský kardinál Turkson. „Volá sa Peter! A študoval v
Ríme! V Ghane ho volajú Peter Rímsky!“
Ale aj Odilio z Argentíny môže byť voľba. Nikoho to nezastaví. Akýkoľvek pápež bude
zvolený, zaiste sa nejaký link k Petrovi nájde. Jeho prostredné meno bude Peter, alebo ho
na strednej volali Rocky alebo kedysi pozerával film Rocky , alebo nakoniec povedia: „Však
každý pápež je Peter Rímsky, je to proste symbolika.“
Tento, povedzme že elastický prístup je to, čo sa deje aj s ostatnými epigramami. Epigram
Jána Pavla bol „z námahy slnka“ , tak niekde vyšťúrali že sa narodil v deň zatmenia a našli
stredoveké dielo (nikdy nezverejnené) , ktoré odkazuje na zatmenie ako „námahu slnka“ .
Alebo epigram Benedikta XVI. je takisto tajomná fráza „sláva olivy“. Vatikán preukázal
celkom slušný zmysel pre humor a šíril sa ním vtip , že bude zvolený
kardinál Martini, keďže čo už len môže byť väčšia sláva olivy ako martini? Po
Benediktovom zvolení malo proroctvo poukazovať na slávny benediktínsky kláštor Monte
Oliveto a Benedikt mal vraj na hrudi olivovú ratolesť (nikto však vlastne foto s olivovou
ratolesťou neukázal) . Pojítko s olivou však bolo vybrané. Svätý Benedikt je sláva Monte
Oliveta a Benedikt s ratoliestkou. Je to však absolútne jasné a správne?
Tak sa Benedikt XVI. stal predposledným a čaká sa na zvolenie Petra. Je to také
vzrušujúce, že Druhý príchod a koniec sveta sú za dverami! Len aby sme neboli sklamaní
tak, ako podaktorí z mayského kalednára, navyše keďže prapodivne sa Malachiáša zmocnili
i médiá.
Vyčkajme však minútku. Tento program môžeme prerušiť niečím, čo sa volá fakty.
Problémov je viacero. Za prvé prognostici sa správajú iracionálne. Začnú s teóriou a
povedia, že táto sedí. Ako keď si Popoluškina zlá sestra skúšala črievičku.
Druhý problém sa volá dôkaz. Hoci sv. Malachuáš je historickou postavou 12. storočia,
o jeho proroctve nie je skoršia zmienka , až z roku 1590. A – prekvapenie, prekvapenie!
Prorocké mottá sú pre obdobie 1150 – 1500. Potom sú ale nepresné. Potom tu je problém,
že Malachiášov pôvodný dokument neexistuje. Navyše v rokoch 1500 žil Nostradamus a
bola to éra fascinácie kryptogramami. Pravdepodobne môžeme dnes ešte spať pokojne,
koniec sveta nie je zase až tak blízko. Na druhej strane...prečo teda vlastne nemáme svoje
duše pripravené tak, ako keby to malo byť už zajtra?
