Ďalšia heréza marxistu z Vatikánu: Neexistujú spravodlivé vojny!
Pápež František je známy zvykom strieľať od boku, čo je dosť nešťastné pre človeka, ktorého každé slovo sleduje celý svet ako dôležité a autoritatívne vyhlásenie. Vo Vatikáne koluje nepekný vtip, že švajčiarska garda fasuje najnovšie aj paralyzéry a rozkaz zneškodniť pápeža vždy, keď nastúpi do lietadla. Skôr ako stihne niečo povedať. Jeho zlozvyk sa opäť raz naplno prejavil v piatok. Pri vyjadrovaní súcitu k vojnou sužovaným Ukrajincom pápež vyhlásil: ‚Neexistujú spravodlivé vojny: neexistujú!‘ Touto jedinou vetou pápež zmietol stáročia platné katolíckeho učenie a dokonca podkopal pôdu pre spravodlivý ukrajinský odpor proti ruskej invázii. Hľa, čo všetko zvládne urobiť za jeden deň marxista, ktorý varuje pred marxizmom.
Pápež mal v piatok ráno audienciu pre účastníkov medzinárodného kongresu „Výchova k demokracii v roztrieštenom svete“, ktorý podporila pápežská nadácia a konal sa na rímskej univerzite Libera Università Maria SS. Assunta. Svoj komentár začal údivom nad tým, o koľko nebezpečnejším sa svet zrazu stal: „Zvykli sme si počuť správy o vojnách, ale ďaleko. Sýria, Jemen... bežné. Teraz sa vojna priblížila, prakticky je pred našimi dverami."
Sýria, Jemen, bežné? To bolo dosť bezcitné od niekoho, kto by sa mal zaujímať o vojny v Sýrii a Jemene rovnako ako o vojnu na Ukrajine, ale tu sa pápež len rozcvičoval. „A toto,“ povedal, „nás núti zamyslieť sa nad ‚spustlosťou‘ ľudskej prirodzenosti, ako ďaleko sme schopní zájsť. Vrahovia našich bratov." Vojna na Ukrajine bola, samozrejme, na prvom mieste: „Myslíme na toľko vojakov, ktorí sú poslaní na front, veľmi mladých, ruských vojakov, chudákov. Spomeňte si na mnohých mladých ukrajinských vojakov; myslite na obyvateľov, mladých ľudí, mladé dievčatá, chlapcov, dievčatá... Toto sa deje blízko nás.“
Kresťania, pokračoval pápež, by nemali byť k tomu všetkému ľahostajní: „Evanjelium nás žiada, aby sme sa nepozerali na druhú stranu, čo je presne ten najpohanskejší postoj aký kresťan môže zaujať: kresťan, keď si zvykne pozerať na druhú stranu, pomaly sa stáva pohanom prezlečeným za kresťana. Preto som chcel začať týmto, touto úvahou. Vojna nie je ďaleko: je pred našimi dverami. Čo robím? Tu v Ríme, v nemocnici ‚Bambino Gesù‘, sú deti zranené bombovými útokmi. Doma si ich berú domov. Modlím sa? Postím sa? Činím pokánie? Alebo žijem bezstarostne, tak, ako zvyčajne prežívame vzdialené vojny? Vojna je vždy – vždy! – vždy porážka ľudstva. My, vzdelaní, ktorí pracujeme pri vzdelávaní, sme touto vojnou porazení, pretože na druhej strane sme zodpovední my. Nič také ako spravodlivá vojna neexistuje: neexistujú!“
Moment. Zdá sa, že pápež hovorí, že žiadna vojna nemôže byť legitímna: všetky vojny predstavujú porážku ľudstva a žiadne vojny nie sú spravodlivé. Katechizmus Katolíckej cirkvi však uvádza, že zatiaľ čo „všetci občania a všetky vlády sú povinní pracovať na tom, aby sa vyhli vojne“, je tu dôležité upozornenie: „pokiaľ nebezpečenstvo vojny pretrváva a neexistuje žiadna medzinárodná autorita s potrebnou kompetenciou a mocou, keď všetky mierové snahy zlyhajú, vládam nemožno odoprieť právo na zákonnú sebaobranu." Tomu sa teraz venujú Ukrajinci. Nie je vari ani ich vojna spravodlivá?
Katechizmus ďalej stanovuje „prísne podmienky legitímnej obrany vojenskou silou“. Patria sem ustanovenia, že „škoda spôsobená agresorom národu alebo spoločenstvu národov musí byť trvalá, vážna a istá“; „všetky ostatné prostriedky na jej ukončenie sa musia ukázať ako nepraktické alebo neúčinné“; „musia existovať vážne vyhliadky na úspech“; a „použitie zbraní nesmie spôsobiť zlá a neporiadky závažnejšie ako zlo, ktoré sa má odstrániť“.
Katechizmus dokonca uvádza, že „toto sú tradičné prvky doktríny ‚spravodlivej vojny‘. Ale teraz počujeme od pápeža Františka, že „nie je nič také ako spravodlivá vojna“. Pápež tiež povedal, že „v súvislosti s vojnou na Ukrajine“ bolo oveľa dôležitejšie presadzovať myšlienku „na láske založeného univerzálneho bratstva v jednej ľudskej rodine“. To je síce skvelé, ale niekedy treba agresora odraziť, ako sa o to snažia Ukrajinci, a pápež im (minimálne ukrajinským katolíkom) práve znemožnil teologické odôvodnenie spravodlivosti ich odporu.
Je to rovnako nezodpovedné a deštruktívne ako pápežove pletky s marxizmom. Ak je vojnou na Ukrajine, naozaj nahnevaný, tak by radšej mal potvrdiť dôležitosť doktríny spravodlivej vojny, nie ju popierať. Správa sa ako ďaľší neseriózny populista, v dobe plnej ľahkomyseľných a krátkozrakých vodcov.
Robert Spencer
zdroj: dielnasj.blogspot.com
Pápež mal v piatok ráno audienciu pre účastníkov medzinárodného kongresu „Výchova k demokracii v roztrieštenom svete“, ktorý podporila pápežská nadácia a konal sa na rímskej univerzite Libera Università Maria SS. Assunta. Svoj komentár začal údivom nad tým, o koľko nebezpečnejším sa svet zrazu stal: „Zvykli sme si počuť správy o vojnách, ale ďaleko. Sýria, Jemen... bežné. Teraz sa vojna priblížila, prakticky je pred našimi dverami."
Sýria, Jemen, bežné? To bolo dosť bezcitné od niekoho, kto by sa mal zaujímať o vojny v Sýrii a Jemene rovnako ako o vojnu na Ukrajine, ale tu sa pápež len rozcvičoval. „A toto,“ povedal, „nás núti zamyslieť sa nad ‚spustlosťou‘ ľudskej prirodzenosti, ako ďaleko sme schopní zájsť. Vrahovia našich bratov." Vojna na Ukrajine bola, samozrejme, na prvom mieste: „Myslíme na toľko vojakov, ktorí sú poslaní na front, veľmi mladých, ruských vojakov, chudákov. Spomeňte si na mnohých mladých ukrajinských vojakov; myslite na obyvateľov, mladých ľudí, mladé dievčatá, chlapcov, dievčatá... Toto sa deje blízko nás.“
Kresťania, pokračoval pápež, by nemali byť k tomu všetkému ľahostajní: „Evanjelium nás žiada, aby sme sa nepozerali na druhú stranu, čo je presne ten najpohanskejší postoj aký kresťan môže zaujať: kresťan, keď si zvykne pozerať na druhú stranu, pomaly sa stáva pohanom prezlečeným za kresťana. Preto som chcel začať týmto, touto úvahou. Vojna nie je ďaleko: je pred našimi dverami. Čo robím? Tu v Ríme, v nemocnici ‚Bambino Gesù‘, sú deti zranené bombovými útokmi. Doma si ich berú domov. Modlím sa? Postím sa? Činím pokánie? Alebo žijem bezstarostne, tak, ako zvyčajne prežívame vzdialené vojny? Vojna je vždy – vždy! – vždy porážka ľudstva. My, vzdelaní, ktorí pracujeme pri vzdelávaní, sme touto vojnou porazení, pretože na druhej strane sme zodpovední my. Nič také ako spravodlivá vojna neexistuje: neexistujú!“
Moment. Zdá sa, že pápež hovorí, že žiadna vojna nemôže byť legitímna: všetky vojny predstavujú porážku ľudstva a žiadne vojny nie sú spravodlivé. Katechizmus Katolíckej cirkvi však uvádza, že zatiaľ čo „všetci občania a všetky vlády sú povinní pracovať na tom, aby sa vyhli vojne“, je tu dôležité upozornenie: „pokiaľ nebezpečenstvo vojny pretrváva a neexistuje žiadna medzinárodná autorita s potrebnou kompetenciou a mocou, keď všetky mierové snahy zlyhajú, vládam nemožno odoprieť právo na zákonnú sebaobranu." Tomu sa teraz venujú Ukrajinci. Nie je vari ani ich vojna spravodlivá?
Katechizmus ďalej stanovuje „prísne podmienky legitímnej obrany vojenskou silou“. Patria sem ustanovenia, že „škoda spôsobená agresorom národu alebo spoločenstvu národov musí byť trvalá, vážna a istá“; „všetky ostatné prostriedky na jej ukončenie sa musia ukázať ako nepraktické alebo neúčinné“; „musia existovať vážne vyhliadky na úspech“; a „použitie zbraní nesmie spôsobiť zlá a neporiadky závažnejšie ako zlo, ktoré sa má odstrániť“.
Katechizmus dokonca uvádza, že „toto sú tradičné prvky doktríny ‚spravodlivej vojny‘. Ale teraz počujeme od pápeža Františka, že „nie je nič také ako spravodlivá vojna“. Pápež tiež povedal, že „v súvislosti s vojnou na Ukrajine“ bolo oveľa dôležitejšie presadzovať myšlienku „na láske založeného univerzálneho bratstva v jednej ľudskej rodine“. To je síce skvelé, ale niekedy treba agresora odraziť, ako sa o to snažia Ukrajinci, a pápež im (minimálne ukrajinským katolíkom) práve znemožnil teologické odôvodnenie spravodlivosti ich odporu.
Je to rovnako nezodpovedné a deštruktívne ako pápežove pletky s marxizmom. Ak je vojnou na Ukrajine, naozaj nahnevaný, tak by radšej mal potvrdiť dôležitosť doktríny spravodlivej vojny, nie ju popierať. Správa sa ako ďaľší neseriózny populista, v dobe plnej ľahkomyseľných a krátkozrakých vodcov.
Robert Spencer
zdroj: dielnasj.blogspot.com