Svätý ...F R I D O L Í N -opát -sviatok 5.marec pútnik so vzkriesenou mrtvolou

Svätý ...F R I D O L Í N - F R I D O- írsky misionár v Nemecku zo Sackingenu -svätec na púti s mrtvolou-sviatok 5.marec

Narodený v Írsku r.464 -umiera 5.marca r.538 Säckingen -Nemecko

Tajomný svätec... idúci s mrtvolou...

Niet podivuhodnejšieho svätca v svätej katolíckej cirkvi...ako tajomný svätý Fridolín...apoštol Nemecka a Švajčiarska... veľmi uctievaný v mestečku Sackingen na hranici Nemecka a Švajčiarska,kde sú aj termálne kúpele...Mesto Sackingen si veľmi uctieva aj po 1500 rokoch svojho svätého zakladateľa svätého opáta Fridolína -deň jeho pamiatky -6.marec...
Svätý Fridolín sa narodil okolo r.464 na tajomnom,zelenom Ostrove Svätých -Írsku....zahalenom v hmlách...Tento Ostrov svätých dal sv. cirkvi množstvo svätcov,ktorí potom sa vydávali za božím hlasom a volaní na európsky kontinent a ohlasovali evanjelium vtedy ešte pohanským národom po zániku rímskej ríše r.476 a potom v 5-7 storočí...

Fridolín pochádzal z kráľovského rodu,významného a cnostní rodičia vychovali svojho syna v hlbokej viere...Jeho otca obrátil ešte apoštol Írska sv. Patrik a jeho rodičov aj pokrstil...takže boli hlboko spätí s týmto svätým vierozvestcom...
Fridolín ako mladík počul v svojej duši mocný boží hlas,ktorý ho volal,aby všetko zanechal a nasledoval ho.Opustil bohatstvo,zabezpečený život v pohodlí a bezpečí a odišiel do kláštora,kde sa stal mníchom...žil v modlitbe a odriekavým životom...Ale silný,boží hlas sa znova ozval...Frido...zanechaj bezpečie kláštora a preplav sa do Francúzska...a tak to aj urobil...plavil sa loďou a potom peši až sa dostal do slávneho mesta Poitiers...tu pred sto rokmi žil svätý biskup Hilárius z Poitiers...oboznámil sa s jeho úctou a tu sa nakrátko usadil v jednom kláštore...sv.Hilár umrel 13.1.367 a bol pochovaný v kostole...Ale roku 409 vtrhli do mesta divokí Vizigóti a mesto vyrabovali a vykradli kostol a zbožní kňazi v rýchlosti pred nájazdom útočníkov vybrali telo sv.Hilára z hrobky a schovali a zakopali ho inde...aby divosi nezničili ostatky sv. biskupa...Kňazi zomreli a po sto rokoch už nikto nevedel,kde boli ukryté ostatky Hilára,hoci kňazi a mnísi po úkryte pátrali,telo nenašli...Frido sa modlil a prosil Boha o znamenie...o polnoci sa jeho cela rozsvietila a stála v žiare postava ctihodného starca...som Hilárius...a moje telo je uložené za cintorínom...pod mohutným dubom...A zjavenie zmizlo...vyľakaný Frido hneď ráno šiel za miestnym biskupom a všetko mu povedal a žiadal aby kopali pod tým dubom.Tak sa i stalo...skutočne našli pozlátenú rakvu s nápísom Hilárius a keď rakvu otvorili, bolo tam telo biskupa Hilára spred sto rokov s dokumentom o jeho premiestnení pred pohanmi.Truhlu s telom biskupa slávnostne preniesli do chrámu v Poitiers,kde ho uložili pod oltár...roku 481...

Veľký bol jasot ľudu a kňazov,že konečne našli takým zázračným spôsobom telo svojho zakladateľa sv.biskupa Hilára..A tak Frido zháňal peniaze na veľkolepú stavbu chrámu sv.Hilára...vydal sa r.481 za mladým kráľom Chlodvíkom- Clovisom prosiť o pomoc pri stavbe chrámu...Mladý kráľ vážne ochorel,ležal v horúčke a tak Frido došiel k jeho posteli a modlil sa k bohu a pomoc pre chorého kráľa...po modlitbe sa kráľ vyliečil a ďakoval Fridovi ...ktorý kráľa prosil,aby prijal krst a vieru v Ježiša...kráľ zvážnel a povedal,ešte nedozrel čas...ale i to príde a Fridovi dal mnoho peňazí na stavbu chrámu sv.Hilára.Tak sa sa staval veľký chrám,ktorý už Frido nedokončil...

Svätý Hilarius Pictaviensis alebo Hilarius z Poitiers (* okolo 315, Poitiers – † 367, Poitiers) bol latinský cirkevný otec, spisovateľ a biskup z Pictavia (dnes Poitiers) v Galii. V rodnom meste bol biskupom od roku 350.

Život

Pochádzal z pohanskej rodiny. Spismi sa usiloval o jednotu cirkvi (Contra Arianos (Proti ariánom) a i.), za čo bol poslaný do vyhnanstva v Malej Ázii. Tu napísal svoje hlavné dielo o sv. Trojici (De trinitate, 12 kníh) v ťažko zrozumiteľnom štýle. Po návrate presadil v Galii ortodoxné kresťanstvo.

Uctievanie

Katolícka cirkev si ho podľa Rímskeho martyrológia pripomína 13. januára. Pápež Pius IX. mu v utorok 13. mája 1851 udelil titul Učiteľ Cirkvi.

Zase ho vnútorný hlas volal,aby šiel do Švajčiarska a Nemecka a tam postavil svoj kláštor...Frido vzal časť ostatkov sv. Hilára a vydal sa na cestu...došiel do Burgundska tam staval kostoly a kaplnky zasvätené sv. Hilárovi a dal tam po častiach ostatky svätca.Boží hlas ho stále volal,aby šiel hľadať miesto pre kláštor...Boh mu v zjavení ukázal neznámy ostrov vytvorený mohutnou riekou...ale Frido nevedel ,kde je ten ostrov z videnia a tak hľadal...plavil sa po rieke Rýn až do južného Nemecka na samé hranice Švajčiarska,kde je teraz kúpeľné mestečko Säckingen...Tu rieka Rýn mala dve koryta a uprostred rieky bol veľký ostrov...konečne spoznal,že tento ostrov je miesto,ktoré mu ukázal Boh vo videní,ako miesto pre kláštor...Ako chodil okolo rieky Rýn a pozeral si miesto pre stavbu nového kláštora...chytili ho a zajali...diví obyvatelia,ktorí tu pásavali svoje stáda dobytka,obvinili ho,že je cudzí lúpežník a chce im kradnúť dobytok...zbili ho...márne sa bránil,že je nevinný...bol uväznený a len na zásah samotného kráľa Chlodvíka,ktorý sa o tom dozvedel,bol prepustený z väzenia...Všade kade cestoval ohlasoval pohanom Alemanov evanjelium...Tu sa usadil.bolo to za vlády franzského kráľa Chlodvíka,či Clovisa /466-513/...Clovis viedol vojnu s pohanskými Alemanmi.Bol ešte pohanom,ale r. 493 sa oženil mladý kráľ s kresťankou, svätou Klotildou,ktorá sa veľmi modlila za obrátenie svojho pohanského manžela...Klotilda hovorila kráľovi,že Ježiš je mocný a dokáže pomôcť...Roku 496 na jeseň sa rozpútala vojna s Alemanmi /Nemcami/ a Clovis prehrával...mnoho vojakov zahynulo a tak v zúfalstve kráľ Clovis padol na zem a volal ku kresťanskému Bohu o pomoc,tomu Bohu,ktorého verila a uctievala kráľovná Klotilda...
Slávna modlitba o pomoc Clovisa:

Clovis videl zabíjať svojich bojovníkov a cítil, že sa bitka vymyká spod kontroly. Dojatý k slzám vzýval Boha svojej manželky Clotildy, Boha, ktorého mu kázala od ich manželstva v roku 493, a žiadal ho o pomoc.

Gregor z Tours zaznamenáva Clovisovu modlitbu v kapitole II Dejín Frankov : „Ó, Ježišu Kriste , ty, ktorý si, ako mi hovorí Clotilde, syn živého Boha, ktorý dávaš pomoc tým, ktorí sú v nebezpečenstve, a víťazstvo tým, podľa tých, ktorí v teba dúfajú, hľadám slávu oddanosti s tvojou pomocou: Ak mi dáš víťazstvo nad týmito nepriateľmi a ak zažijem zázraky, o ktorých hovoria ľudia, ktorí sú oddaní tvojmu menu, verím v teba a budú pokrstení v tvojom mene. Naozaj som vzýval svojich bohov, a ako to vidím, oni mi nepomohli, čo ma núti veriť, že nemajú žiadnu moc, že neprichádzajú na pomoc tým, ktorí teraz plačem kvôli tebe, chcem ti veriť, ak môžem byť zachránený pred svojimi protivníkmi." Po týchto slovách začali Alemani utekať, keďže ich vodcu zabili sekerou. Frankovia pokorili alebo zabili zvyšných Alemanov.

Po modlitbe a sľube Bohu,,,ak zvíťazí...Clovis sa dá pokrstiť...a nakoniec nečakane zvíťazil v bitke pri Tolbiaku nad divými pohanskými Alemanmi...svoj sľub Bohu kráľ splnil,lebo na Vianoce -25.12.496 sa dal slávnostne pokrstiť aj so svojou armádou a kráľovským dvorom v Remeši od biskupa sv.Remígia...Na slávnostný krst kráľa bol pozvaný aj Frido...ako dávny priateľ kráľa...

Stará legenda spomína,že Frido bol krstným otcom kráľa Clovisa,pri jeho Vianočnom krste...medzi mladým kráľom a Fridom bolo pekné priateľstvo,lebo kráľ odvtedy ako mohol tak pomáhal Fridovi...Pri čítaní pašii-teda opise umučenia Krista na Veľký piatok pred Veľkou nocou r.497 bol kráľ Clovis s celým dvorom na tej pobožnosti a pri opise...ako židia pribíjali Krista na kríž...dojatý kráľ zvolal...Oh drahý Ježiš...keby som tam ja bol so svojimi vernými Frankami,tak židov rozmlátim na fľanforce a Teba Ježiš oslobodím...

Frido sa vrátil na svoj zasľúbený ostrov medzi riekou Rýn a začal stavať kláštor...bolo veľmi sucho...tak rieka Rýn bola malá,že sa dalo voziť stavebný materiál po suchu...ale naraz prišli lejaky a voda sa zdvihla a zaplavila časť ostrova...tak sa Frido modlil a rozhodol urobiť len jedno koryto rieky a tak ohromnými kmeňmi smrekov odklonil rieku len do jedného koryta...Neskôr tam postavil veľký most cez Rýn a po opravách bol po mnohých storočiach urobený nový most,kt.nesie meno sv.Frida...Frido chodil do okolia a ohlasoval pohanskému ľudu evanjelium...Za riekou Rýn sa rozkladalo územie Glarus...už patriace do terajšieho Švajčiarska a toto územie Frido potreboval pripojiť ku kláštoru...Sackingen...lebo tak ho nazvali.Frido obrátil na kresť. vieru dvoch bratov,veľmi bohatých šľachticov,ktorí mali veľký majetok a vlastnili oblasť Glarus...volali sa Ursus /Urso/ a Landolf...

Urso vážne ochorel a rozhodol sa svoj majetok darovať kláštoru a Fridovi...dojednal s bratom Landolfom zmluvu,ktorou svoj majetok so súhlasom brata daruje Fridovi pre kláštor...ale bola to len ústna dohoda a potom náhle Urso umrel,Frido ho zaopatril sviatostiami...a so smútkom ho pochovali...ale po jeho smrti Landolf zaprel,že jeho brat daroval svoj majetok Fridovi pre kláštor...márne ho Frido prosil...aby vrátil darovaný majetok Ursa...Landolf si to rozmyslel...načo by som dával majetok nejakým mníchom...

Frido nepochodil a bol nešťastný,lebo nový kláštor by nemal polia na svoju obživu...Žiadal aj sudcu...ale sudca mu poved al,že bez svedka tej zmluvy, nič nezrobí..musí si nájsť svedka tej darovacej zmluvy...Smutný Frido odišiel do pustej hory ,aby sa tu modlil a prosil Boha o pomoc...našiel mohutný kameň,kde si kľakol a modlil sa...nevedel...ako si pomôcť.-..Už sa šerilo a prichádzala noc ...v tom sa ozval rachot,ako hrom a pred Fridom sa z hmly vynárala tajomná svetelná bytosť...bol to anjel...v žiarivom svetle...Frido,Frido...choď do Glaru,ku hrobu Ursa a v mene božom ho vyvolaj na zem...on bude tvojím svedkom a doveď ho na súd...do mesta Ranckweil /už dnešné Rakúsko/ pred sudcu Baldebercha,ktorý bol tamojším predsedom súdu...anjel dopovedal posolstvo a postupne sa rozplynul a nastala tma..prišla noc...Frido sa stále modlil na tom kameni,ktorý začal mäknúť,že sa tam klačiaci Frido odtlačil a zachovalo sa to dodnes...Ráno sa Frido vydal na cestu do blízkeho Glaru za Rýn,kde bol pochovaný Urso...Frido došiel k hrobu a začal sa modliť...

Hrob prežehnal...a potom mocným hlasom zvolal...V mene božom a v mene ukrižovaného Ježiša ...Urso vyjdi z hrobu...ruky mal zdvihnuté...Ozvalo sa zadunenie...a naraz sa hlina z hrobu nadvihovala a sypala vedľa hrobu...Duša Ursa,trpiaceho očistné muky nna moicnný zásah boží bola privolaná na zem...Ursova duša prelomila ostré hranice vekov a časov a predierala sa pomaly nazad k rozkladajúcemu sa a hnijúcemu telu,v ktorom kedysi žila.Hlina sa dvíhala a sypala nna kraje hrobu...až sa z hliny vynorila modrastá až sivá lebka a tvár nebožtíka...ktorý sa pomaly kutral z hrobu von...až sa preplazil a postavil pred svoj hrob...Tvár už hnijúca,ošklivá a smradľavá hľadela na Frida....prečo volá živý mrtvého z jeho večného spánku a dušu z múk očistca...?V mene božom je to božia vôľa... Urso...Boh ma sem poslal...aby som Ťa privolal z pochmúrneho sveta mrtvých...Pôjdeš so mnou na súd,aby si svedčil o darovaní pozemkov,ktoré si daroval kláštoru Säckingen a budeš svedčiť o pravde proti svojmu bratovi Landolfovi...Landolf zaprel pravdu o tom,že si daroval svoje pozemky a statky kláštoru a privlastnil si ich...odmieta ich vydať a mňa so zlosťou vyhnal...Nevedel som,ako dosvedčiť svätú pravdu,že si svoje pozemky daroval kláštoru...a Boh takto rozhodol a umožnil sa Ti vrátiť na krátky čas na zem...do svojho hnijúceho tela...Musím ísť až do Rankweilu,kde ma očakáva zemský sudca Baldeberch a čaká tam aj tvoj brat Lanndolf na vynesenie rozsudku..."Pôjdeš teda so mnou...Urso?...Som pod mocou božou a jemu poddaný a poslušný...tak pôjdem...

A tak sa mrtvola vydala na ďalekú 10 km dlhú cestu na súd.Rankweil je pohraničná obec-mestečko už v Rakúsku...A tak sa krajinou vydala na cestu podivná dvojica...živý s mrtvym...šli po ceste...a mrtvy Urso šiel pomaly...ľudia híkali a žehnali sa..keď videli túto strašidelnú dvojicu...so stracom sa utekali schovať ,lebo mysleli,že sa už začal súdny deň...a tak Frido a jeho verný spoločník mrtvola Ursa sa blížili k Rankweilu...šli vyše pol dňa...Urso kolembajúc sa ...ruky mu lietali okolo pásu a v nohách škrípali kosti...

V súdnom dvore Rankweilu sedel už hlavný zemský sudca Baldeberch s ostatnými členmi súdnej rady a čakal tam aj netrpezlivo Landolf,ktorý podvodom získal majetok svojho zomrelého brata Ursa...na súd prišlo mnoho ľudí,zemanov,roľníkov a šľachty...prichádzali neuveriteľné správy,ktorým nikto nechcel veriť...Landolf si bol istý,že Frido nennájde svedka o darovaní,takže celý majetok bude jeho...Márne mu svedomie vyčítalo...Landolf zastav sa,spamätaj sa...získaš to podvodom,ťažkým hriechom,ktorý tak veľmi zaťaží tvoju dušu a ohrozí tvoju večnú spásu...Nebudeš mať úžitku z neprávom privlastnených pozemkov a statkov...Ale Landolf bol zatvrdený a zahlušil ostrý hlas svojho svedomia...Ale nevedel...čo Boh pripravil na vyjavenie pravdy a nastolenie spravodlivosti...Sudca už bol nervózny...Mních Frido už tu mal byť...ako bolo dohodnuté a nikde nič...všetci čakali...ak nepríde...tak rozhodnem v prospech Landolfa...lebo Frido žiadneho svedka nezoženie...Tak je to jasné...a tešil sa aj Landolf....

Naraz sa ozvali od brány hrozné,desivé výkriky ľudí..ktorí v strachu uvoľňovali cestu,žehnali sa,padali na zem...už ide súdny deň...lebo do súdnej dvoranny prichádzala strašidelná dvojica...živý s mrtvým a šli až pred súdnu radu...Celý dvor bol zhrozený,ľudia padali na zem,mnohí omdleli...ale Frido si viedol Ursa vedľa seba,poslušného ako verný psík...

Zhrozený sudca koktavo dal pokyn...aby sa Frido obhájil...slávny súd...s veľkou mocou božou vediem svedka...toho najpotrebnejšieho ...Mrtvy Urso sa postavil pred súd...a pred svojho zdeseného brata Landolfa,ktorý sa celý triasol od hrôzy a takmer zamdlel...Urso začal....

Brat môj Landolf...ja Ťa volám na boží súd z druhého sveta...Tu pred súdom dosvedčujem,že som svoj celý majetok,pozemky a statky daroval kláštoru Sackingen a tomuto svätému,zbožnému mužovi Fridovi...Landolf,Landolf...mrtvy zdvihnutými rukami hrozil svojmu lakomému bratovi...dohodli sme sa zaživa ešte,že moju časť dostane kláštor...Ty máš dosť majetku pre seba...prečo si zaprel tak hrozne našu dohodu a zamlčal darovanie?

Ja som bol už veľmi chorý,nemal som svoju rodinu,komu by som dal svoj majetok a tento svätý muž tenn majetok využije pre dobro všetkých ľudí a kláštora...on nič nemá pre seba...Vieš dobre,že koľko dobra nám Frido urobil,obrátil nás z pohanstva ku Ježišovi Kristovi,pkrstil nás a vyučil vo viere...dal nám neoceniteľný dar viery a pravdy,inak by sme blúdili v tmách a beznádeji...Preto Fridovi patrí môj majetok...

Zhrozený sudca sa pýtal Landolfa,ktorý bol biely ako stena,chrčal,lapal po vzduchu,oči mal vyvalené a vlasy mu stáli na hlave...tak uznávaš Landolf pravdu svojho brata...ktorý prišiel svedčiť zo záhrobia? Uz...ná...vam vykoktal polomrtvy Landolf...Tak majetok patrí kláštoru Sackingen...a súd skončil...

Množstvo ľudí neverilo,či sa im to nesníva,boli tak zhrození a poznnačení veľkou pravdou...že po smrti je život večný,duša človeka žije ďalej vo svojom svete a údele...a kresťanský Boh je pravý a mocný...a všetky pohanské božstvá sú len ľudským výtvorom...A tak sa Frido otočil a znova viedol svojho mrtvého priateľa späť 10 km do jeho hrobu...došli už skoro v noci...Frido ešte ďakoval Ursovi za jeho svedectvo pravdy...a rozlúcčil sa s ním...a Urso si rukami odhadzoval hlinu z hrobu a konečne sa dostal k svojej truhle a vopchal sa do nej nazad...Frido zahádzal hlinnou hrob a dlho sa ešte nad ním modlil...Duša Ursa sa vrátila do očistca,aby tam dokončila svoje očišťovanie...Bol to tak ohromujúci zázrak,že celé okolie len o tom hovorilo a ľudia sa s posvätnou hrôzou žehnali...

Frido dokončil stavbu kláštora a kostola Sackingen na ostrove rieky Rýn...Tu začalo slávne pôsobenie kláštora,tak požehnnané pre celé okolie a obyvateľstvo,lebo z neho vychádzalo svetlo kresťanskej viery a základ duchovného života...Na stavbu kláštora veľa prispel aj franzský kráľ slávny Chlodvik-Clovis so svojou svätou,zbožnou manželkou-kráľovnou Klotildou.Clovis si veľmi vážil sv.Frida,ktorý mu bol aj krstným otcom pri slávnom krste na sviatok božieho narodenia -25.12.496...Ale roku 511 umiera obrátený zbožný kráľ Chlodvik-Clovis len vo veku 45 rokov a jeho synovia už tak veľmi nepomáhajú kláštoru Sackingen...

Frido pri kláštore zriadil lazaret a ošetrovňu pre chorých, mnísi varili jedlo aj pre chudákov a žobrákov...okolie kláštora vysadil ovocnými stromami,ktoré neskôr dávali hojnú úrodu ovocia,bol znalým ovocinárom,čo vyučil aj okolitý ľud...dokonca zriadil pri kláštore ihrisko pre deti,aby sa tu mohli hraťa podporoval vtedajší šport a hry...Na svoju dobu bol Frido úžasne pokrokový...a vedel ako pomáhať ľuďom...o jeho slávnom kláštore sa hovorilo v celej Franzskej ríši...a bol základom a svetlom pre evanjelizáciu pohanov v 6 storočí...Zaviedol v kláštore mnohé remeslá,ktoré sa mnísi učili a potom učili aj okolitý ľud...zriadil aj krajčírsku dieľnu,kde si mnísi šili odevy...bol aj úspešným lekárom...vedel liečiť choroby nôh a rúk,kolien a i detské nemoce...Všetky vedomosti si prinniesol zo svojej ďalekej vlasti -Zeleného Ostrova svätých - čarokrásneho ostrova kláštorov a viery -Írska...a taktiež umenie z Francúzska.Veľa cestoval a pochodil veľké územie...bol aj učencom,mystikom i radcom...radil svojmu priateľovi kráľovi Chlodvikovi...a bol mu duchovnou oporou ako i neskôr jeho synom...Kláštor Sackinngenn sa rozrástol vo väčšie mesto,kde sa využívali na liečenie aj termálne pramene a dodnes je známych kúpeľným mestom...ležiacim na hranici 3 štátov -Nemecka,Švajčiarska a Rakúska...vo svojom kláštore pôsobil ako opát až do svojej smrti -6.,marca roku 538...Už nikdy neuvidel svoju vlasť,rodné Írsko...celý svoj život zasvätil evanjelizácii pohanských národov v Európe...tak ako mnoho svätcov z jeho krajiny ohlasovalo evanjelium...

Zomrel 6. marca a bol pochovaný v Säckingene. Jeho relikvie sú uctievané v Säckingene, hoci existuje nespočetné množstvo kostolov zasvätených sv. Fridolinovi v Nemecku, Alsasku, Francúzsku a Švajčiarsku. Mesto Glarus vo Švajčiarsku má nášho svätca na svojom erbe a pod ním je v Glaruse vystavená zástava sv. Fridolina. Svätý Petr Damián (1007 – 1072) písal o sv. Fridolinovi, ale svätca označuje ako Fredelinus.

Rankweil je trhová obec v Rakúsku v spolkovej krajine Vorarlbersko v okrese Feldkirch.

Poitiers