Modlitba k svätej Bohorodičke - Nikolaj Vasilievič Gogoľ
K Tebe, ó, Matka naša svätá,
posielam pokorný svoj hlas,
na tvári slza slzu stretá -
vypočuj ma - je smutný čas,
modlitbu prijmi, vrúcne vzdychy,
od zloby, nešťastia ma zbav,
do srdca vlej mi jasot tichý,
by cestou spásy šiel som, sprav.
Nech som vždy cudzí svojej vôli,
pre Boha trpím naskutku.
Buď mi ochranou v ťažkom bôli -
nedaj mi umrieť v zármutku.
Ty nešťastných si útočište,
Ty prosíš vždy za všetkých nás.
Ó, zachráň, keď raz hrozný, iste,
počujem súdny Boží hlas,
keď večnosť čas nám navždy zhasne
a mŕtvi vstanú na hlas trúb,
z knihy svedomia sa mi jasne
bremená hriechov rozprestrú.
Pre verných múr si, pevná stena!
Modlím sa dušou úprimnou:
zachráň ma, radosť povznešená,
zľutuj sa, zľutuj nado mnou!

671