Čo s dejinami našimi
Štefan Salagius v 18. storočí v diele De statu ecclesiae Pannonicae (O stave Panónskej cirkvi) označil Svätopluka bez váhania za „najslávnejšieho kráľa našich Slovákov“. Dejepisectvo 18. storočia …Viac
Štefan Salagius v 18. storočí v diele De statu ecclesiae Pannonicae (O stave Panónskej cirkvi) označil Svätopluka bez váhania za „najslávnejšieho kráľa našich Slovákov“.
Dejepisectvo 18. storočia sa totiž ešte možno neriadilo kritickým prístupom k prameňom, ktoré je dnes medzi metódami bádania historikov dominantné, ale malo k nim úctu.
Radikálne sa to začalo meniť pod vplyvom Francúzskej revolúcie. Keď 21. januára 1793 padla hlava francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., stalo sa regálne právo (iura regalia) zabíjať demokratickým.
Následne moderná rovnosť začala pohlcovať stredovekú rôznosť.
Historici začali popierať kontinuitu toho, čo bolo ešte pred sto rokmi aj medzi maďarskými historikmi dogmou, a síce, že Slováci sú jedinými potomkami Svätopluka a jeho ríše.
Keďže fakty 9. storočia sa nedali nijako odmyslieť, Hunfalvy a spol. popreli existenciu Slovákov pred 13. storočím. Vyhlásili ich za národ, ktorý vznikol ako výsledok sekundárneho osídlenia územia dnešného Slovenska Čechmi, Moravanmi …Viac
Dejepisectvo 18. storočia sa totiž ešte možno neriadilo kritickým prístupom k prameňom, ktoré je dnes medzi metódami bádania historikov dominantné, ale malo k nim úctu.
Radikálne sa to začalo meniť pod vplyvom Francúzskej revolúcie. Keď 21. januára 1793 padla hlava francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., stalo sa regálne právo (iura regalia) zabíjať demokratickým.
Následne moderná rovnosť začala pohlcovať stredovekú rôznosť.
Historici začali popierať kontinuitu toho, čo bolo ešte pred sto rokmi aj medzi maďarskými historikmi dogmou, a síce, že Slováci sú jedinými potomkami Svätopluka a jeho ríše.
Keďže fakty 9. storočia sa nedali nijako odmyslieť, Hunfalvy a spol. popreli existenciu Slovákov pred 13. storočím. Vyhlásili ich za národ, ktorý vznikol ako výsledok sekundárneho osídlenia územia dnešného Slovenska Čechmi, Moravanmi …Viac
- Nahlásiť
Sociálne siete
Zmeniť príspevok
Vymazať príspevok
Ján Slovák
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Svätopluk je nepochybne najznámejším slovanským katolíckym kráľom, ktorý ovládal aj súčasné slovenské územie, ale len do tej miery, pokiaľ jeho rozhodnutia boli v súlade s Božou a cirkevnou mocou.
Totižto tak ako jeho slovanskí opoziční vládcovia nechceli jednotu medzi pápežom a cisárom a preto ich vláda upadla, tak aj Svätopluk čelil tejto skúške.
napr. historická zmienka o vláde …Viac
Svätopluk je nepochybne najznámejším slovanským katolíckym kráľom, ktorý ovládal aj súčasné slovenské územie, ale len do tej miery, pokiaľ jeho rozhodnutia boli v súlade s Božou a cirkevnou mocou.
Totižto tak ako jeho slovanskí opoziční vládcovia nechceli jednotu medzi pápežom a cisárom a preto ich vláda upadla, tak aj Svätopluk čelil tejto skúške.
napr. historická zmienka o vláde Svätopluka píše, že pápež uznával Svätopluka za Nitrianského vládcu resp.vládcu územia, kde bola východná časť Veľko-moravskej ríše:
"Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku 869 list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatstvá – Moravské, Nitrianske a Panónske – tvorili Metodovu arcidiecézu)."
Pokiaľ Svätopluk rešpektoval a uznával pápežské rozhodnutia ako aj cisárske plány, jeho vláda bola pevná a dokonca neskôr sa rozšírila tak, že vládol celej Veľkomoravskej ríši.
...a potom môžeme vidieť ďalší dôkaz toho, ako Boh žehná vládcovi, ktorý je v jednote s pápežom a cisárom, keď Svätopluk ešte ako len Nitriansky vládca sa dostal do sporu so Západo-velkomoravským kniežaťom Rastislavom a neskôr Slavomírom.
Totižto obaja Rastislav a neskôr Slavomír útočili na cisársku ríšu (Fransku ríšu). Svätopluk spočiatku laviroval v boji medzi cisarom a Rastislavom, ale nakoniec sa pridal k cisarovi. Cisar zajal Rastislava a Svätopluk jeho nastupcu Slavomira, takže Svätopluk sa stal vládcom Nitranského, ale aj Moravského kniežastva.
Potom v spolupraci s cisarom obsadil aj panoniu, 3 časť Velkomoravskej riši a tak sa stal kráľom celej velkomoravskej ríši.
Celý uspech jeho vlády môžeme vidieť v spolupraci s papežom a cisarom, aj ked v určitých momentoch môžeme vidieť, že Svätopluk nie vždy bol v jednote s cisarom, nakolko niekedy bojoval aj proti nemu.
Svätopluk I. (Veľká Morava) – Wikipédia
Wikipediu treba čítať s nadhľadom, pretože boj o moc vnímajú len z hľadiska spoločenstva narodov, avšak neberu ohľad na Boží plán, ktorý sa ukazuje v hierarchii právomoci medzio pápežom, cisarom a kráľmi
Najmä veriaci ľudia až pri nadhľade na svetskú a cirkevnú moc môžu pochopiť prečo a čo bolo v súlade s Božím plánom.
Totižto tak ako jeho slovanskí opoziční vládcovia nechceli jednotu medzi pápežom a cisárom a preto ich vláda upadla, tak aj Svätopluk čelil tejto skúške.
napr. historická zmienka o vláde Svätopluka píše, že pápež uznával Svätopluka za Nitrianského vládcu resp.vládcu územia, kde bola východná časť Veľko-moravskej ríše:
"Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku 869 list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatstvá – Moravské, Nitrianske a Panónske – tvorili Metodovu arcidiecézu)."
Pokiaľ Svätopluk rešpektoval a uznával pápežské rozhodnutia ako aj cisárske plány, jeho vláda bola pevná a dokonca neskôr sa rozšírila tak, že vládol celej Veľkomoravskej ríši.
...a potom môžeme vidieť ďalší dôkaz toho, ako Boh žehná vládcovi, ktorý je v jednote s pápežom a cisárom, keď Svätopluk ešte ako len Nitriansky vládca sa dostal do sporu so Západo-velkomoravským kniežaťom Rastislavom a neskôr Slavomírom.
Totižto obaja Rastislav a neskôr Slavomír útočili na cisársku ríšu (Fransku ríšu). Svätopluk spočiatku laviroval v boji medzi cisarom a Rastislavom, ale nakoniec sa pridal k cisarovi. Cisar zajal Rastislava a Svätopluk jeho nastupcu Slavomira, takže Svätopluk sa stal vládcom Nitranského, ale aj Moravského kniežastva.
Potom v spolupraci s cisarom obsadil aj panoniu, 3 časť Velkomoravskej riši a tak sa stal kráľom celej velkomoravskej ríši.
Celý uspech jeho vlády môžeme vidieť v spolupraci s papežom a cisarom, aj ked v určitých momentoch môžeme vidieť, že Svätopluk nie vždy bol v jednote s cisarom, nakolko niekedy bojoval aj proti nemu.
Svätopluk I. (Veľká Morava) – Wikipédia
Wikipediu treba čítať s nadhľadom, pretože boj o moc vnímajú len z hľadiska spoločenstva narodov, avšak neberu ohľad na Boží plán, ktorý sa ukazuje v hierarchii právomoci medzio pápežom, cisarom a kráľmi
Najmä veriaci ľudia až pri nadhľade na svetskú a cirkevnú moc môžu pochopiť prečo a čo bolo v súlade s Božím plánom.